Uzbecký tanec a hudba podľa regiónov

Jedna krajina, viacero tradícií

Uzbekistan sa často považuje za jednu z hudobne najrozmanitejších krajín Strednej Ázie a Wikipedia to pripisuje dlhej histórii jeho hudby a veľkej rozmanitosti štýlov a nástrojov. Scénické umenie nie je jediným folklórnym repertoárom. Mení sa podľa regiónu: Chorezm, Ferganská dolina, starobylé mestá Buchara a Samarkand. Koncert, ktorý uvádza Ferganskú dolinu a Chorezm, ako to robí vstupenka do koncertnej sály Marokand, vymenúva dva odlišné svety, a tento sprievodca približuje, čo o každom z nich hovoria UNESCO a Wikipedia, aby ste mohli sledovať, čo sa odohráva na javisku. Dobrým pravidlom je vnímať tradíciu každého regiónu ako samostatnú položku v zoznamoch UNESCO, a nie ako variáciu jednej témy.

Chorezm a tanec Lazgi

Lazgi je tanec, ktorý UNESCO spája s Chorezmom. Jeho zápis z roku 2019 pod názvom Chorezmský tanec Lazgi ako nehmotné dedičstvo ľudstva opisuje pohyby, ktoré odrážajú zvuky a javy okolitej prírody a pocity lásky a šťastia. Tanec bol spočiatku spätý s Chorezmským regiónom a odvtedy sa rozšíril po celom Uzbekistane. UNESCO dodáva, že maľby tanca možno nájsť na archeologickej lokalite Tuproqqala v Chorezmskom regióne, čo uvádza ako svedectvo o stáročných koreňoch tanca, a že ho formuje spoločenský život miestnych komunít. Chorezm je pravopis použitý na vstupenke; zápis UNESCO používa pre ten istý región názov Khorazm a v tomto sprievodcovi sa objavujú oba.

Ako sa Lazgi predvádza

Podľa UNESCO v Lazgi hudobníci, speváci a tanečníci vystupujú zosynchronizovane a texty piesní sú venované predovšetkým oslave lásky a dobroty. Uvádza dva typy tanca: scénický tanec, ktorý tieto pocity vyjadruje konkrétnymi pohybmi, a interpretačnú improvizovanú formu, v ktorej sa rytmus a tanečné pohyby stávajú dynamickejšími a akcie premenlivejšími. UNESCO tiež poznamenáva, že melódia a tanec sú také pútavé, že diváci začnú dobrovoľne tancovať. Predvádza sa počas štátnych sviatkov a ľudových slávností a pri komunitných a rodinných podujatiach v každodennej interpretačnej forme. UNESCO opisuje tanec ako kľúčovú formu sebavyjadrenia, ktorá sa odovzdáva medzi generáciami prostredníctvom vytvárania nových verzií predstavení.

Ferganská dolina a Katta Ashula

Katta Ashula, doslovne „veľká pieseň“, je tradičná pieseň, ktorú UNESCO opisuje ako súčasť identity rôznych národov Ferganskej doliny v Uzbekistane, doliny, ktorá je domovom aj Tadžikov, Ujgurov a Turkov. UNESCO uvádza, že ide o pôvodný žáner spájajúci scénické umenie, spev, inštrumentálnu hudbu, východnú poéziu a posvätné obrady. Pokrýva témy od lásky až po filozofické a teologické koncepty vesmíru a prírody, pričom ponecháva priestor na improvizáciu. Interpretuje ju minimálne dvaja a maximálne piati speváci a do zoznamu bola zapísaná v roku 2009. UNESCO dodáva, že ju podporujú festivaly a súťaže organizované vládou a miestnymi úradmi, ako aj programy určené na jej odovzdávanie mladým ľuďom.

Učenie sa tradície sluchom

Tieto tradície sa odovzdávajú z človeka na človeka. UNESCO uvádza, že Katta Ashula sa odovzdáva ústne od majstra k žiakovi, z jednej generácie na druhú, počas náročného učňovstva. Shashmaqom rovnako závisí od ústneho odovzdávania, pretože UNESCO poznamenáva, že štandardný notačný systém dokáže zachytiť len základnú kostru hudby, a tak ústne odovzdávanie od majstra k študentovi zostáva hlavným prostriedkom zachovania hudby a jej duchovných hodnôt. Preto záleží na živých interpret och: to, čo súbor urobí s frázou alebo rytmom, pochádza od učiteľa a odovzdáva sa v miestnosti, kde to študenti môžu počuť. V oboch prípadoch je učiteľova verzia referenčná a notácia, ak existuje, je len jej náčrtom.

Buchara, Samarkand a Shashmaqom

Shashmaqom, čo znamená šesť maqomov, je klasická hudobná tradícia mestských centier Strednej Ázie. UNESCO opisuje fúziu vokálnej a inštrumentálnej hudby, melodických a rytmických idiómov a poézie, interpretovanú sólovo alebo skupinou spevákov s orchestrom lút, huslí, rámových bubnov a fláut. Bucharu označuje za historické a duchovné centrum Shashmaqomu. Wikipedia uvádza, že štýl pravdepodobne vznikol v mestách Buchara a Samarkand. UNESCO ho zapísalo v roku 2008 a uvádza, že predstavenia sa zvyčajne otvárajú inštrumentálnym úvodom, po ktorom nasleduje nasr, hlavná vokálna časť. UNESCO dodáva, že prevažná väčšina súčasných interpretov Shashmaqomu v Tadžikistane a Uzbekistane sú absolventmi Taškentského konzervatória.

Nástroje, s ktorými sa môžete stretnúť

Wikipedia zaraďuje tradičné nástroje Uzbekistanu do troch skupín. Medzi strunové patria dutor, rubob a tanbur, všetko dlhokrké pražcové lúty, ďalej gʻijjak, kolíková husľová fidula, a chang, udieraný citer. Medzi dychové patria karnay, dlhá trúba, nay, priečna flauta, a surnay, hlasný hoboj. Medzi bicie patria doira, rámový bubon, a nogʻora, hrncovitý bubon potiahnutý kožou na vrchu. Konkrétne predstavenie používa len niektoré z nich, takže zoznam je slovnou zásobou na počúvanie, nie zostavou na konkrétny večer. Článok Wikipedie o námestí Registan uvádza, že kráľovské vyhlásenia tam ohlasovali fanfárami na obrovské medené rúry nazývané dzharchis.

Kostým v tanci

Kostým dáva regionálnemu tancu jeho podobu. Wikipedia opisuje ikat, techniku farbenia, pri ktorej sa rezerva nanáša na priadze pred tkaním, ako bežnú v uzbeckej kultúre, a uvádza, že uzbecký ikat sa vyznačuje výraznými a okázalými vzormi. Doppa je tradičná čiapočka uzbeckého a ujgurského národa s vyšívanými vzormi, ktoré môžu naznačovať rodné mesto nositeľa, a rozlišuje sa niekoľko typov podľa výšiviek alebo miesta pôvodu. V inscenovanom tanci sú práve takéto detaily tým, čo sa divák môže naučiť čítať, a to aj bez programového letáku. Sprievodca kostýmami ide ešte ďalej. Wikipedia dodáva, že najstaršie zobrazenia doppy sa nachádzajú v umení 15. storočia z dnešného Uzbekistanu.

Čítajte ďalej: Uzbecký kroj: ikat, suzani a doppa

Predstavenie v sále a komunitná udalosť

UNESCO vo svojich opisoch zaraďuje Lazgi a Katta Ashula k sviatkom, oslavám a rodinným udalostiam a opisuje ich ako súčasť spôsobu, akým sa komunity vyjadrujú. Koncertná sála mení toto prostredie: diváci sedia, hodina je pevne daná a materiál je vybraný a pre návštevníkov skrátený. Nie je to chyba, ale stojí za to to vedieť. Inscenované predstavenie môže predstaviť tradíciu, jej podobu a zvuk; nedokáže však reprodukovať príležitosť, pre ktorú tradícia existuje. Berte hodinu v sále ako úvod a čítajte alebo počúvajte ďalej, ak vás niektorá z tradícií zaujme. Platí to takmer pre každé inscenované folklórne predstavenie na svete a je to dobrý dôvod prečítať si o tradíciách ešte pred odchodom.

Ako čítať program vo váš večer

Vstupenka do koncertnej sály Marokand neuvádza konkrétne skladby a účinkujúci sa môžu meniť, preto tu nie je sľúbený žiadny konkrétny tanec ani pieseň. Môžete však sledovať signály opísané vyššie. Ak je scéna živá a pohyby menia tempo, môže pripomínať dynamickú, interpretačnú formu, ktorú UNESCO opisuje pri Lazgi. Všímajte si kostým, čiapky a textilné vzory a počúvajte, ako bubon a melódia spolupracujú. Ak vás niektorá tradícia zaujme, dokumenty UNESCO o Lazgi, Katta Ashula a Shashmaqom sú voľne dostupné na čítanie a obsahujú fotografie a film, takže si ich môžete okamžite vyhľadať.

Pre koho to nie je

Tento sprievodca vám nehovorí, čo obsahuje program konkrétneho večera, a nie je ani odbornou štúdiou. Ak chcete recitál klasického repertoáru maqom, hľadajte skôr špecializovaný koncert než divadelnú revue. Ak chcete počuť komunitu vystupovať na svadbe alebo počas sviatku, to sa deje v živom prostredí, nie na javisku s lístkami. Ak chcete hlboké a podrobné dejiny uzbeckej hudby, začnite článkom na Wikipédii a dokumentmi UNESCO uvedenými nižšie. Pre hodinový úvod do kostýmov a tanca je predstavenie v sále rozumným začiatkom. Rovnako nepokrýva ostatné regióny Uzbekistanu ani mestské tradície Buchary do takej hĺbky, akú by poskytla kniha.